Sedím na sedadle, čítam posledný diel Stopárovho sprievodcu galaxiou. Zrazu vidím mladú mamičku s asi 1,5 - ročným synčekom, ako si nahnevane presadá z jedného miesta na druhé a hovorí neznámej pani sediacej vedľa nej: "No, posratý bol totálne, všetci ľudia odtiaľ utiekli, vidíte!" Vyznelo to tak, akoby hovorila o tom, aké sú ľudia fajnovky, keď nevedia prežiť, že sa niekomu pokaká bábo v električke. Nešlo mi však do hlavy, prečo to "... posratý, posratý ..." musí vykrikovať na plné hrdlo.
Keď som sa však započúvala do toho, čo hovorila, zistila som, že nehovorí o svojom synčekovi. "Videli ste toho deda, čo pred chviľou vystúpil? Bol úplne posratý! A dúfam, že si na to miesto teraz niekto sadne!"
Zdvihla som oči od knihy so zvedavosťou, či tá pani dá aspoň vedieť ľuďom, ktorí nastúpia neskôr, na ktoré miesto si nemajú sadať. Ona však stále opakovala: "Posratý dedo, posratý..." Asi po dvoch zastávkach sa úplne iná pani rozhodla, že zasiahne a opýtala sa: "Ktoré je to miesto, prosím vás?" a vybrala sa smerom k vodičovi. Ona odsekla: "No už si tam sadol ten pán, vidíte! Však som hovorila, že si tam niekto sadne!"
Ako zo Zoščenkovej poviedky, povedala som si, v duchu pokrútila hlavou a čítala ďalej.
13. jún 2006 o 09:35
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 963x
Zážitok z električky
Dnes ráno.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)