Boli to veľké sympaťáčky. Pozerali si staré fotografie zo študentských čias a spomínali. Napríklad na jedného prísneho učiteľa...
"... v kine nám kontroloval kabáty v šatni a našiel mi vo vrecku cigarety. Ja mu hovorím, že to nie je môj kabát! Nosila som stále taký hnedý s kockami, ale práve vtedy som ho mala v čistiarni a vzala si druhý... Aj ten si pamätal, sviniar!"
Pri spomienkach na chvíľu celkom omladli. Smiali sa, spomínali na chlapcov, ktorý bol vysoký, ktorý bol a nebol fešák... Zrejme mali stretávku, lebo sa rozprávali o tom, ako sa pri stretnutí po dlhých rokoch s niektorými spolužiakmi navzájom nespoznali...
Veľmi sa mi páčilo, ako sa rozprávali o televízii. Vôbec neholdujú telenovelám, dokonca televíziu vôbec nepozerajú. Namiesto toho čítajú a pletú svetre pre vnúčence. Jedna z babiek sa sťažovala, že musí schudnúť, že má málo pohybu... A vyjadrila nespokojnosť s dôchodcami, ktorí celé dni sedia doma a nič nerobia... Hovorila o istom pánovi, ktorý pracoval až do 90 rokov života. Dobrovoľne. Potom mu rodina prikázala sedieť doma. Tak vydržal 2 roky a zomrel... "Práca ho držala pri živote."
Okrem toho sa potichu zhovárali o mojom účese. "Aký pekný má to dievča pútec, taký obyčajný, rovný... Dnes je všelijaká tá móda, nosia to všelijako cik - cak... A mne sa to takto páči."
Babičky, nič netušiac, mi včera dali ďalšiu lekciu školy života - povedala som si, že nemám najmenší dôvod stále sa depkovať tým, ako rýchlo beží čas a aký je život krátky... Dúfam, že ak sa dožijem ich veku, budem žiť tak naplno a s chuťou ako ony.
5. dec 2005 o 08:21
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 023x
Rozhovor babiek vo vlaku
Moja včerajšia cesta vlakom bola veľmi príjemná. Čítala som si Nabokovove poviedky z dvadsiatych rokov, pričom ich atmosféru mi umocňovalo načúvanie medzi riadkami rozhovoru dvoch babiek, Žochariek, ktoré sedeli oproti mne.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)