Chlapec ho píše Ježiškovi. Celých 5 riadkov zaplnil vymenovaním všetkých možných druhov "pogov" (môj bratranec, maturant, na nich vyrastal, a bola som prekvapená, že sú stále "in"; ide o plastové kolieska s obrázkami, ktoré sa hádžu o zem a odrážaujú od seba), ktoré by chcel dostať pod stromček. "200 obyčajných, 100 pogmenov, 100 zlatých pogmenov a 100 strieborných pogmenov a vyrážatká: Slamtek hrubý, 10 raportov, 3 jazyky, 10x club championi, ..."
Sicher je sicher, a tak sa v nasledujúcom odstavci vysporadúva aj s konfesionálnymi otázkami... Keby náhodou Ježiško váhal... "Milý Ježiško, toto sú moje hračky, ktoré chcem, a bol by som veľmi rád, keby si mi vyhovel a hračky doniesol. Chodím do kostola a na náboženstvo, ale dúfam, že mi uveríš a hračky zabalíš."
Ďalej uvádza adresu a na záver dodáva: "A ešte niečo - nehádž hračky do komína, vymysli niečo iné, lebo v zime kúrime kozubom."
Keď som držala prvýkrát v rukách Marshalovu zbierku vtipných detských listov, vravela som si: Možno si niektoré vymyslel. Ak aj áno, veľmi trefne. Takto deti naozaj píšu Bohu. :)
